ŽIVOT "ANGLIČANKY" SO SLOVENSKOU KRVOU

Dnes som sa zamýšľala nad svojou minulosťou. Nad poslednými mesiacmi a rokmi, pretože som sa cítila, akoby mi niečo unikalo spomedzi prstov. Nechápte ma zle, svoju krajinu milujem a som hrdá na to odkiaľ som, ale občas mi chýba to čaro iného sveta. Snád' pochopíš aspoň trošičku čo tým myslím.

Anglicko

Celý život som chcela uniknúť do anglicky hovoriacej krajiny a začať tam život. Ked' poviem celý život, mám na mysli do mojich 17 rokov. To sa mi aj vyplnilo avšak, nebolo to tak ako som si to predstavovala. Odišla som tam za svojim priateľom Ďoďom a nastúpila som do školy. Zapísala som sa, kvázi, na strednú školu, ktorá sa volala Middlesbrough College a študovala som ich A-levels na jeden rok. 

Bol to jednoznačne zážitok, ktorý by mal skúsiť každý s takou možnosťou ako som mala ja. Moje očakávania boli veľmi vysoké, žiaľ, nenaplnené. Myslela som si, že ked' budem rozprávať ich rečou, budú ma brať ako rovnocennú. Opak bol pravdou.

Ľudia

V meste v ktorom som sa nachádzala bolo veľmi ťažké stretnúť niekoho, kto nebol inej národnosti. V každom rohu kebab, čína, thajská masáž, japonská manikúra, shawarma, pizza a okúsila som na vlastnej koži multikultúrnu spoločnosť. Určite mi to dalo veľa, nakoľko som mohla skúsiť rôzne jedlá, ktoré na Slovensku nedostať či porozprávať sa s ľud'mi o ich živote. 

Napriek tomu, že sa chceli ľudia tváriť benevolentne voči tomu, že nepochádzate z Anglicka, vždy som mohla na nich vidieť iskričku predsudkov. Či to bolo v škole, kedy mi chceli automaticky ponúknuť špeciálny prístup a hodiny jazyka, alebo v triede, kde sa so mnou málokto reálne bavil, ( česť výnimkám - doteraz na tie kočky spomínam ) pričom bolo evidentné. že som nič z toho nepotrebovala.  

Na druhej strane nebolo to také zlé ako to možno teraz vyzerá. Ked' som si našla prácu na polovičný úväzok, prestali ma ľudia na škole zaujímať a kolegovia v práci sa stali mojimi najlepšími priateľmi. Dokonca aj zopár zákazníkov ma veľmi milo prekvapilo a dodnes na nich spomínam s veľkou vd'akou.

Počasie

Ach, to počasie.

Áno, počasie bolo presne také, aké od Anglicka čakať. Sychravé, upršané, sem tam slniečko a neustála hmla. Ak si dobre spomínam, za celé leto som mala na sebe šaty iba dvakrát a na vrch som si musela vziať ešte aj bundu. 

Avšak, zima bola pre mňa celkom ideálna ak nerátam neustále mokro. Neboli treskúce mrazy, čo znamenalo, že som sa nemusela zababušovať do rolákov,vetroviek, šálov a čiapiek v niekoľkých vrstvách, no mínusom bola zima bez snehu, ktorá mi celkom aj chýbala. Našťastie som Vianoce trávila na Slovensku, takže som o veľa neprišla.

Bývanie

Dom na prenájom v dobrej lokalite a za dobrú cenu bol problém, no boli úplne všade. Myslím, že všetci čo ste tam boli mi dáte za pravdu, že v každom okne, pred každým domov bola tabuľka "for rent". Každý jeden dom bol vybavený úzkymi schodami a vŕzgajúcou podlahou. Samozrejme, nesmel chýbať dvojitý kohútik na vodu, kde jedinou možnosťou bolo umyť sa ľadom, alebo sa opariť vodou.

Všade boli koberce, teda takmer všade. Minimálne schody a chodba mala vždy koberec a kuchyňa s mala dvierka do záhrady. Ak sa tomu teda záhrada dá povedať. Avšak dekorácie, ktoré obchody ponúkali a nábytok aký bol k dispozícii bol neskutočný a jedného dňa si vo svojom domčeku dám urobiť kuchyňu presne v anglickom štýle.

Život v Anglicku mi dal veľmi veľa, nikdy to nebudem ľutovať, ale dlhodobý život si tam predstaviť nedokážem. Nevedela by som sa zmieriť s pocitom, že necítim od ľudí prístup spolupatričnosti a nedokázala by som sa vysporiadať s pocitom menejcennosti. Podávam len svoje vlastné skúsenosti a nemusí so mnou každý súhlasiť. Snád' som vám spríjemnila večerné chvíle kúskom svojho života a vidíme sa pri d'alšom príspevku. 

Dovtedy, Salute.